Základná škola, Ul. Dr. Janského č.2

 

Na hodine dejepisu v siedmom ročníku sme opakovali a prehlbovali vedomosti z Veľkej Moravy. Úlohami sme rozvíjali životné zručnosti - spoluprácu, pravdivosť, najlepší osobný výkon, dôveryhodnosť. Žiaci sa tešili na prácu a boli zvedaví, čo ich čaká. Pracovali s tabletmi, notebookom, atlasmi, učebnicou a pod.

Z úloh spomeniem niektoré:

- každá skupina mala slovanský znak, ktorý museli určiť,

- zaznačenie slovanských hradísk do mapy Slovenska (internet)

- na mape Európy vyznačiť slovanské osídlenie v 5.-9. storočí a napísať, aké štáty sa tam nachádzajú v súčasnosti (boli prekvapení, že aj v Nemecku žijú Slovania – tú veľkosť slovanského osídlenia si na hodinách dejepisu neuvedomili),

- písali svoje mená v hlaholike,

- v bloku sme mali vloženú aj CLIL metódu - museli odpovedať na otázky, čo lovili, zbierali, pestovali a chovali Slovania v tomto období (to si najprv museli nájsť v anglickom jazyku)

Všetky práce budú ešte prezentovať a dáme ich na triednu nástenku.

V.Fridrichová 

 

Tento rok oslavujeme na našej škole 60. výročie jej založenia. Na hodinu dejepisu k nám prišla pani Krulišová, ktorá bola jednou z prvých žiačok našej školy. Veľmi ju potešilo, že naša trieda 5.C bola v tej triede, do ktorej chodila. Rozprávala nám rôzne zážitky zo školy. Spomínala, že keď prvýkrát prišli do triedy, tak zostali prekvapení, pretože v triede okrem umývadla nebolo nič - ani lavice, ani stoličky. Niekoľko dní museli sedieť na zemi, zošity mali na kolenách. Nebolo to príjemné, ale museli to vydržať. V tých časoch boli pionieri a učiteľov museli oslovovať súdružka učiteľka. Pozerali sme si rôzne  fotky - a našli sme aj fotku triedy pani Krulišovej. Beseda bola zaujímavá. 

 

 

VEU v VI.A na tému matematika v dejepise

Po rozlúštení zašifrovaných rokov a priradení historických udalostí sa šiestaci zahrali na tkáčov z mladšej doby kamennej pod vedením p. uč. Andokovej a Fridrichovej.

 

 

V piatok, 14. júna, si žiaci 6.A a 7.A urobili výlet. Navštívili Carnuntum, Rímske mestečko na území dnešného Rakúska. Od sprievodcov, archeológov,  sa dozvedeli veľa o Rímskom živote: ako sa Rimania obliekali, stravovali, relaxovali a aký bol ich všedný deň. Nazreli  do Rímskych budov - do domu obchodníka s olivovým olejom, Rímskych kúpeľov, aj do veľkej jedálne s krásnymi nástennými maľbami. Dokonca si vyskúšali, ako sa sedelo na Rímskych záchodoch :). Milí sprievodcovia im porozprávali o Rímskych zvykoch, ktoré sa v tej dobre brali ako samozrejmosť. Aj napriek veľkej horúčave sa výlet všetkým páčil.

 

 

Žiaci deviateho ročníka navštívili Múzeum holokaustu v Seredi.

Keď sme vystúpili z autobusu, uvideli sme vysoký plot. Budovy za ním boli, síce moderné a zrekonštruované, ale keď sme vošli dnu, cítila som čudnú energiu poznačenú udalosťami, ktoré sa tu odohrali. Prehliadka bola rozdelená do dvoch častí. Najprv sme si pozreli prezentáciu  o živote Židov v Slovenskom štáte 1939. Tam sme sa dozvedeli o tom, ako postupne Židia prichádzali o svoje práva. Nesmeli chodiť do parkov, vlastniť rádio, auto a museli chodiť označení žltou hviezdou.  Neskôr ich transportovali do Auschwitzu a Sobiboru – kde po selekcii deti, starých ľudí a  tehotné ženy poslali do plynu. Silných ľudí zneužívali na ťažké práce.  V prezentácii sme videli ľudí, ktorým sa podarilo prežiť tieto hrôzy a vypočuli sme si ich spomienky. Nechcela by som prežiť to, čo prežili oni.

Potom nám sprievodca ukázal ostatné bloky. Vo vitrínach boli vystavené osobné veci uväznených.  Keď som videla malé detské topánky, prišlo mi veľmi ľúto týchto detí. Mohli sme si prečítať mená ľudí, ktorí tu žili. V ďalšom bloku boli upravené miestnosti, ktoré názorne ukázali ako žili a pracovali (šijacie dielne, ubytovacie priestory ...) Vonku sa nachádza železničný vagón, v ktorom prevážali ľudí natlačených vedľa seba aj niekoľko dní. V jednom rohu mali vedro, ktoré používali ako záchod. Mohli sme sa pozrieť dovnútra. Plná zvedavosti som vošla aj ja. Bolo tam malé zamrežované okienko, tma a cítila som sa stiesnene.  V poslednom bloku sme na fotografiách mohli vidieť ďalšie koncentračné tábory v Nemecku a v Poľsku. Dobré bolo aj to, že nám sprievodca najprv o tom niečo povedal a potom sme si mohli sami prezrieť exponáty.

Po tejto exkurzii sme mali viacerí zvláštny pocit. Veľmi sa teším, že žijem v tejto dobe, kedy všetci ľudia v mojej krajine majú rovnaké práva. Len dúfam, že sa to už nebude nikdy v budúcnosti opakovať.

 Za všetkých  deviatakov napísala Nina Šimovičová.

 

 

9