Šk. rok 2019/2020
Na hodine dejepisu v siedmom ročníku sme opakovali a prehlbovali vedomosti z Veľkej Moravy. Úlohami sme rozvíjali životné zručnosti - spoluprácu, pravdivosť, najlepší osobný výkon, dôveryhodnosť. Žiaci sa tešili na prácu a boli zvedaví, čo ich čaká. Pracovali s tabletmi, notebookom, atlasmi, učebnicou a pod.
Z úloh spomeniem niektoré:
- každá skupina mala slovanský znak, ktorý museli určiť,
- zaznačenie slovanských hradísk do mapy Slovenska (internet)
- na mape Európy vyznačiť slovanské osídlenie v 5.-9. storočí a napísať, aké štáty sa tam nachádzajú v súčasnosti (boli prekvapení, že aj v Nemecku žijú Slovania – tú veľkosť slovanského osídlenia si na hodinách dejepisu neuvedomili),
- písali svoje mená v hlaholike,
- v bloku sme mali vloženú aj CLIL metódu - museli odpovedať na otázky, čo lovili, zbierali, pestovali a chovali Slovania v tomto období (to si najprv museli nájsť v anglickom jazyku)
Všetky práce budú ešte prezentovať a dáme ich na triednu nástenku.
V.Fridrichová
Tento
rok oslavujeme na našej škole 60. výročie jej založenia. Na hodinu dejepisu
k nám prišla
pani Krulišová, ktorá bola jednou z prvých žiačok našej školy.
Veľmi ju potešilo, že naša trieda 5.C bola v tej triede, do ktorej chodila.
Rozprávala nám rôzne zážitky zo školy. Spomínala, že keď prvýkrát prišli do
triedy, tak zostali prekvapení, pretože v triede okrem umývadla nebolo nič -
ani lavice, ani stoličky. Niekoľko dní museli sedieť na zemi, zošity mali na
kolenách. Nebolo to príjemné, ale museli to vydržať. V tých časoch boli
pionieri a učiteľov museli oslovovať súdružka učiteľka. Pozerali sme si
rôzne fotky - a našli sme aj fotku triedy pani Krulišovej. Beseda bola
zaujímavá.
Zuzana Tokolyová 5.C
VEU
v VI.A na tému matematika v dejepise
Po rozlúštení zašifrovaných rokov a priradení historických udalostí sa
šiestaci zahrali na tkáčov z mladšej doby kamennej pod vedením p. uč.
Andokovej a Fridrichovej.
Šk. rok 2018/2019
V piatok, 14. júna, si žiaci 6.A a 7.A urobili výlet. Navštívili
Carnuntum,
Rímske mestečko na území dnešného Rakúska. Od sprievodcov,
archeológov, sa dozvedeli veľa o Rímskom živote: ako sa Rimania
obliekali, stravovali, relaxovali a aký bol ich všedný deň. Nazreli do
Rímskych budov - do domu obchodníka s olivovým olejom, Rímskych kúpeľov, aj
do veľkej jedálne s krásnymi nástennými maľbami. Dokonca si vyskúšali, ako
sa sedelo na Rímskych záchodoch :). Milí sprievodcovia im porozprávali o
Rímskych zvykoch, ktoré sa v tej dobre brali ako samozrejmosť. Aj napriek
veľkej horúčave sa výlet všetkým páčil.
18.10.2018, žiaci deviateho ročníka navštívili
Múzeum holokaustu v Seredi.
Keď sme vystúpili z autobusu, uvideli sme vysoký plot.
Budovy za ním boli, síce moderné a zrekonštruované, ale keď sme vošli dnu,
cítila som čudnú energiu poznačenú udalosťami, ktoré sa tu odohrali.
Prehliadka bola rozdelená do dvoch častí. Najprv sme si pozreli prezentáciu
o živote Židov v Slovenskom štáte 1939. Tam sme sa dozvedeli
o tom, ako postupne Židia prichádzali o svoje práva. Nesmeli chodiť do
parkov, vlastniť rádio, auto a museli chodiť označení žltou hviezdou.
Neskôr ich transportovali do Auschwitzu a Sobiboru – kde po selekcii
deti, starých ľudí a tehotné ženy poslali do plynu. Silných ľudí
zneužívali na ťažké práce. V prezentácii sme videli ľudí,
ktorým sa podarilo prežiť tieto hrôzy a vypočuli sme si ich spomienky.
Nechcela by som prežiť to, čo prežili oni.
Potom nám sprievodca ukázal ostatné bloky. Vo vitrínach
boli vystavené osobné veci uväznených. Keď som videla
malé detské topánky, prišlo mi veľmi ľúto týchto detí. Mohli sme si prečítať
mená ľudí, ktorí tu žili. V ďalšom bloku boli upravené miestnosti, ktoré
názorne ukázali ako žili a pracovali (šijacie dielne,
ubytovacie priestory ...) Vonku sa nachádza železničný vagón, v ktorom
prevážali ľudí natlačených vedľa seba aj niekoľko dní. V jednom rohu mali
vedro, ktoré používali ako záchod. Mohli sme sa pozrieť dovnútra. Plná
zvedavosti som vošla aj ja. Bolo tam malé zamrežované okienko, tma a cítila
som sa stiesnene. V poslednom bloku sme na fotografiách mohli
vidieť ďalšie koncentračné tábory v Nemecku a v Poľsku. Dobré bolo aj to, že
nám sprievodca najprv o tom niečo povedal a potom sme si mohli sami prezrieť
exponáty.
Po tejto exkurzii sme mali viacerí zvláštny pocit.
Veľmi sa teším, že žijem v tejto dobe, kedy všetci ľudia v mojej krajine
majú rovnaké práva. Len dúfam, že sa to už nebude nikdy v budúcnosti
opakovať.
Za všetkých
deviatakov napísala Nina Šimovičová.
Šk. rok 2017/2018
9.11.2017 – 7.A (Veľká Morava)
V tento deň sme spojili opäť niekoľko hodín do bloku,
aby sme si hravým a zaujímavým spôsobom
zopakovali a prehĺbili vedomosti z Veľkej Moravy. Úlohami
sme rozvíjali životné zručnosti - spoluprácu,
pravdivosť, najlepší osobný výkon, , dôveryhodnosť.
Žiaci sa tešili na prácu a boli zvedaví, čo ich čaká. Pracovali s tabletmi,
notebookom, atlasmi, slovníkmi a podobne.
Z úloh spomeniem niektoré:
- každá skupina mala slovanský znak, ktorý museli určiť
,
- zaznačenie slovanských hradísk do mapy Slovenska
(internet) - tu sme napríklad natrafili na problém, keď v jednej skupine začali vyznačovať stredoveké hrady. Museli prácu opraviť.
- na mape Európy vyznačiť slovanské osídlenie v 5.-9. storočí a napísať, aké štáty sa tam nachádzajú v súčasnosti (boli prekvapení, že aj v Nemecku žijú Slovania – tú veľkosť slovanského osídlenia si na hodinách dejepisu neuvedomili),
- písali svoje mená v hlaholike,
- v bloku sme mali vloženú aj CLIL metódu - museli odpovedať na otázky, čo lovili, zbierali, pestovali a chovali Slovania v tomto období (to si najprv museli nájsť a potom prezentovať v anglickom jazyku)
- vyrábali si z terakotovej hliny šperk z Veľkej Moravy.
Všetky práce prezentovali a dodnes zdobia našu triedu.
V reflexii uviedli, že sa im páčila táto forma práce. Vyjadrili sa, že by to mohlo byť častejšie a tešia sa na ďalšiu podobnú hodinu. V.Fridrichová
Šk. rok 2016/2017
Dňa 7.3.2017 v 6.A triede prebehlo blokové vyučovanie v rámci VEU. Téma
bola zaujímavá -
Rímske légie. Žiaci pracovali v skupinách , v
dvojiciach i jednotlivo. Vytvárali pojmové mapy, pracovali s atlasom,
mapou, encyklopédiami, urobili jedálny lístok a čerešničkou bola výroba
vlastného - PUGIA (legionárskej dýky). Svoje práce prezentovali a
vystavili v triede.
O tom, že práce zaujali svedčí reflexia žiakov :
- Strašne super, nešlo o to, že sa nebudeme učiť,ale o to, že sme to
robili spolu.
- Páčilo sa mi všetko. Chcela by som mať viac takých hodín. Rím som veľmi
nechápala, ale po tejto hodine som z neho múdrejšia.
- Bola to zábava. Škoda, že sme nepozreli celý film a že sme sa s tými
mečmi nemečovali.
- Teším sa na ďalšie hodiny.
PS. Určite budeme mať aj ďalšiu hodinu - tentoraz o stredovekých
hradoch (V.Fridrichová)
Šk. rok 2015/2016
V posledný májový deň sme sa
vydali skúmať dávne
tajomstvá hradu Modrý Kameň. Podľa
plánu sme navštívili najprv múzeum, kde nás zaujali hračky od najstarších
čias a najvzdialenejších kútov sveta. Hlavne naše pani učiteľky tam videli
hračky svojho detstva. Naša lektorka nás následne odviedla do lesíka blízko
hradu. Aké by to boli stredoveké hry, keby sme nebojovali a neodhaľovali
tajomstvo rytiera? A nebolo to veru jednoduché! Naša odvaha, jednotnosť
a sila nás sprevádzali úlohami, ktoré mali precvičiť telo
a ducha. Jednoznačne najlepšie bolo „stretnutie so smrťou“ v podzemí hradu,
kde sme si dokonale precvičili hlasivky. Po úspešnom zvládnutí úloh sme celé
tajomstvo mŕtveho rytiera Juraja Modrokamenského odhalili v kaplnke, kde nás
majiteľ hradu pasoval za rytierov a kňažné. Odmenou boli tvorivé dielne
zamerané na bábkové divadlo. Niektorí tvorili bábky, iní cvičili svoje
vlastné divadielko, ktoré v závere všetkým zahrali. Výborná nálada, duch
bojovnosti a snaha dosiahnuť jeden cieľ – tak sa dá opísať táto skvelá
dejepisná exkurzia. V.A, V.B
Dňa 14. októbra 2015 sme sa
so žiakmi piateho a šiesteho ročníka zúčastnili mimoriadnej výstavy.
Cestovali sme do Bratislavy, kde sme zažili chvíle slávy i konca významnej
lode
Titanic. Prejsť palubami všetkých tried, nazrieť do
súkromných kajút, či zažiť posledné chvíle „nepotopiteľnej“ lode bol veľký
zážitok. Zahľadeli sme sa na predmety pasažierov, ktoré sa uchovali, takisto
stroje, čo nám ukazovali aká silná a majestátna loď to bola. Zaujali
nás aj interaktívne videá a prezentácie, vďaka ktorým sme sa dostali na
palubu plnú farieb a hudby, ale aj do tajomných sivých hlbín ku vraku.
Spoznali sme osudy jednotlivcov a ich rodín. Pri vstupe každý z nás dostal
palubný lístok lodnej spoločnosti, kde boli informácie o pasažierovi, ktorý
sa zúčastnil plavby Titanicu. V závere výstavy sme hľadali mená pasažierov
a zisťovali, či osudnú noc prežili. My sme exkurziu našťastie prežili
všetci. Zdraví a plní krásnych zážitkov sme sa vracali domov a dúfame, že
onedlho sa opäť vyberieme na iné pekné miesta.
Šk. rok 2013/2014
V dňoch 5.-7.6. 2014 sa žiaci 9.A a 8.A triedy zúčastnili exkurzie.
Tentoraz sme sa vybrali na
východné Slovensko. Cestou do Košíc sme
spoznali zákutia Spišského hradu či štrbiny Važeckej jaskyne. Boli
sme ubytovaní v druhom najväčšom meste Slovenska , v Košiciach.
Zistili sme, že nielen Bratislava, ale aj Košice majú bohatú
históriu a krásne kultúrne pamiatky. Bolo úžasné večer sledovať
meniace sa farby spievajúcej fontány, či vnímať veľkolepost Dómu
svätej Alžbety.
Tajomnú atmosferu sme zažili aj pri prehliadke exotických motýľov v
Botanickej záhrade, kde niektorým žiakom pred očami vyleteli
exotické motýle z kukly.
Poobede sme boli preveriť našu fyzickú zdatnosť v lanovom parku
Tarzania - veru niektorým z nás sa riadne rozbúchalo srdce a
roztriasli nohy pri zdolávaní prekážok v štvormetrovej výške nad
zemou - ale zvládli sme to.
Posledný deň sme navštívili hrad v Starej Ľubovni - kde sme okrem
výborného výkladu mali aj vystúpenie sokoliarov. Boli sme prekvapení
tým, že toto územie patrilo na istú dobu Poliakom a páčili sa nám
repliky korunovačných klenotov poľských kráľov. Naše poznávanie sme
zakončili splavom na pltiach v Pieninách.
Po troch dňoch sme sa plní dojmov vracali šťastní domov.
Žiaci VI. A, VI. B a IX. C triedy sa v dňoch 22.
5. - 23. 5. 2014 zúčastnili
dvojdňovej poznávacej exkurzie do Bratislavy - mesta s výbornou polohou a bohatou históriou a do krásneho barokového zámku Schlosshof. Zoznámili sme sa so životom dvorného panstva na zámku a nakoniec sme navštívili Rakúske mestečko Carnuntum, ktoré je jedinečným centrom pre tajomné cesty do sveta Rimanov a poskytuje vzrušujúce pohľady do sveta archeológie.
Šk. rok 2012/2013
Boli sme na návšteve u susedov
Nie, nebojte sa, nejdeme písať o tých našich najbližších – na ulici či na chodbe. My sme sa vybrali ďalej, ďalej, ďalej –
do stovežatej rozprávkovej Prahy, hlavného mesta Českej republiky. Vo štvrtok ráno nás rodičia vytešených s ťažkým srdcom naložili na autobus, pani učiteľka skontrolovala pasy (doma sme kontrolovali 3x, či ich máme, aby nás nevyložila J ) a vyrazili sme. Prvou zastávkou bola priepasť Macocha a Punkevní jaskyňa. Od parkoviska nás k jaskyni mala zaviesť modrá turistická značka. A hádajte čo? Hneď na začiatku cesty sme ju stratili ... Ale zvládli sme to a vchod do jaskyne sme úspešne lokalizovali. Niektorí z nás boli v jaskyni po prvý raz. Prekvapil ich chlad, tma a vlhko, no aj prekrásne stalaktity, stalagnáty či stalagmity. Príroda im dala rôzne tvary a človek rôzne názvy – sediaci zajačik, veční milenci, ťava ..... To všetko sme mohli obdivovať nielen z chodníka, ale aj z loďky. Tá nás dopravila aj von z jaskyne. Pravdu povediac, svetlo na konci tunela nás ani nepotešilo, ešte by sme sa boli vozili, pretože sprievodca rozprával neskutočné historky. No naším hlavným cieľom bola Praha. Do hostela sme dorazili našťastie ešte pred odchodom recepčnej , ale bolo to tesnééé. Hlavné je, že sa nám to podarilo a nemuseli sme spať v autobuse (aj keď zážitok by to asi bol
:) ).
Na druhý deň sme mali na pláne pešiu prehliadku mesta. Cestovná kancelária nám zabezpečila výbornú sprievodkyňu, ktorá pochopila, že mená panovníkov a letopočty si zapamätáme tak na 10 minút a zásobovala nás pikoškami a zaujímavosťami. Praha je jedným z mála miest, ktoré unikli veľkým poškodeniam počas druhej svetovej vojny. Stredoveké centrum je nezabudnuteľným labyrintom kamenných uličiek, starých námestí, tmavých pasáží a nespočetných kostolov. Na to všetko dohliada Pražský hrad. Dievčatá sa pokochali nielen krásou architektúry, ale aj pohľadom na výmenu stráži fešných vojakov.
Okrem typických pamiatok Prahy mali chlapci zariadenú exkurziu na letisku. A nie hocijakú – dostali sa do miest, kam sa bežný cestujúci nedostane. Videli hangáre komerčných leteckých spoločností aj priestor pre vládny špeciál, pristávanie a odlietanie lietadiel, ich navigáciu, tankovanie. Presvedčili sa, že prísne bezpečnostné opatrenia nie sú len v Amerike. Bezpečnostná služba musela vyzliecť až dvoch účastníkov exkurzie a nerobila rozdiel medzi učiteľmi a žiakmi (sme radi, že si pani učiteľku nenechali, ani sa nám nechcela priznať, čo to vlastne pašovala
:) ).
Dievčatá sa zatiaľ dozvedeli čo to o tradičnej výrobe čokolády a že kakaový prášok do kvalitnej čokolády rozhodne nepatrí. Čerstvo vyrobené belgické pralinky sa len tak rozplývali na jazyku. Domov sme si odniesli vlastnoručne vyrobené čokoládové obrázky.
Kto nezažil Prahu v noci, ako keby tam ani nebol. Neuveríte, ale po Prahe sa stále premávajú strašidlá a duchovia. Ani my sme neverili, až kým nás nenaháňala biela pani, za nohu nechytil vodník a za rohom nečakal čert. To bola tá posledná kvapka, aby sme sa rýchlo rozlúčili s mníchom a zároveň sprievodcom z Múzea pražských povestí a strašidiel a ponáhľali sa čo najrýchlejšie do bezpečia hostela a tepla postele.
V Prahe sme využili všetky možnosti integrovanej pražskej dopravy – metro, autobus aj električku. Posledným dopravným prostriedkom bola vyhliadková loď po Vltave. Tú sme si nechali na posledný deň, keď nás už boleli nohy a pražské nábrežie Vltavy sme mohli obdivovať z kresiel lodnej reštaurácie s pohárom horúcej čokolády na stole.
Domov sme sa vrátili unavení, vyčerpaní (teda pani učiteľky asi trochu viac ako my), ale budeme mať o čom rozprávať. Strávili sme tri dni plné udalostí a zážitkov. Veľké poďakovanie za zorganizovanie exkurzie patrí p. uč. Fridrichovej. Dúfame, že sme veľmi nehnevali a že nás vezme so sebou aj na budúce
:).
Žiaci 6.A a 8.A z Jednotky
Tento rok si pripomenieme 1150. výročie príchodu
Konštantína a Metoda na naše územie. Je to významný okamih v našich dejinách.
Veď skutočnosť, že ich zásluhou v 9. storočí bola staroslovienčina jazykom, v
ktorom sa mohla viesť liturgia, je fantastická. A práve o hlaholike sme sa
rozprávali na
prednáške pána Petra Imriša, ktorý k nám zavítal posledné marcové dni. Okrem
toho, že nám v skratke povedal niečo o činnosti vierozvestcov na Veľkej Morave,
žiakov naučil (sa snažil naučiť) písať hlaholikou. Aj najväčší
skeptici po kurze vedeli nakoniec napísať svoje meno a priezvisko bez ťaháka.
Zúčastnili sa ho žiaci piateho a deviateho ročníka a vybraní žiaci z prvého
stupňa. Je len jasné, že kurzom to neskončí a hlaholiku budeme používať hlavne
na hodinách dejepisu, aby sme ju nezabudli.
V
tomto roku si aj na našej škole pripomíname 1150. výročie príchodu Konštantína a Metoda na naše územie. V rámci projektu Solúnski bratia robíme v triedach rôzne aktivity. 18. 4.2013 sme boli na
dejepisnej exkurzii v Mikulčiciach, kde sa nachádzalo v čase Veľkej Moravy veľké slovanské osídlenie. Zúčastnili sme sa aj hry "O Mojmírov poklad". V areáli sme museli plniť rôzne úlohy a správne vyplniť pracovný list a to slovo správne je na mieste, lebo ak sme napísali nesprávnu odpoveď, pracovníčky múzea nás poslali naspäť a nemohli sme ísť na ďalšie stanovište. Merali nám totiž aj čas .Najlepšie skončili chlapci zo 7.A, ktorí o dve minúty predbehli svoje spolužiačky. Naučili sme sa veľa. Počasie nám vyšlo fantasticky, boli sme v areáli sami, takže po súťaži sme si ho ešte raz prešli samostatne, lebo sú tam veľmi zaujímavé exponáty. Odchádzali sme stadiaľ unavení, spokojní a plní dojmov. Tento projekt sa uskutočnil vďaka programu Školy pre budúcnosť Nadácie Orange.
Šk. rok 2011/2012
28. a 29.5.2012 sa žiaci 7.A a 9.A triedy vybrali na
koncoročný výlet spojený s exkurziou z dejepisu a chémie. Cieľom ich
dvojdňového výletu bol starobylý kráľovský
Krakow a soľná
baňa vo Wieliczke. Najskôr sa zastavili vo Wieliczke, kde sa prešli po
soľných zákutiach bane až v hľbke 135 metrov, obdivovali „špagetové“ ale aj „karfiolové“kryštáliky
soli, nádherné sochy vytesané z kamennej soli. Najviac ich obdiv získal kostol
v hĺbke 125 metrov a to, že vlastne všetko v bani bolo zo
soli alebo dreva.
Poobede sa poprechádzali po starom meste Krakow. Sprievodkyňa
ich previedla celým kráľovským palácom Wavel, Veľkým aj malým
Rýnkom Krakowa. Zakývali trubačovi na veži, dotkli sa múru, ktorý im dodá vraj
rovnováhu a silu. Zaujal ich aj skrútený komín na najstaršej
univerzite v Poľsku.
Jedného pekného dňa nás o 7.40 čakal autobus, ktorý nás odviezol do Múzea v
praveku v Bojniciach. Cesta nebola veľmi dlhá a čoskoro sme boli na mieste.
Sprievodkyňa už na nás čakala a milo nás privítala. Ako prvé nám niečo povedala
o Prepoštskej jaskyni. Potom nás zobrala do malého lesíka pri malom jazierku.
Prešli sme do jaskyne, kde na nás čakali neandertálci. Bola tam celá rodina -
vyzerali ako živí. Ešte aj mamuta mali naporcovaného. Dozvedeli sme sa, že mamut
mal len 4 zuby? Naučili sme sa veľa zaujímavého, čo sme použili v záverečnom
kvíze. Prekvapenie nás ešte len čakalo. Na záver sme sa rozdelili do 5 skupín a
dostali sme "bojovú" úlohu. Jedného z nás vybrať za šamana, obliecť ho a
pripraviť mu kamennú sekeru a šperky. To ale nebolo všetko. Museli sme si
pripraviť rituálny tanec, ktorý sme museli aj zatancovať. Takže po dlhšej dobe
sa dolinou ozýval zvuk primitívnych hudobných nástrojov a nezrozumiteľné
"brblanie". Nasmiali sme sa do sýtosti. Z múzea sme odchádzali dobre naladení a
spokojní.
Veľmi sa nám to páčilo. Bonusom bolo uspokojenie aj nášho nákupného srdiečka v
Prievidzi. Veď nielen učením je žiak živý :-).
7.A trieda
Šermiarska skupina Bojník oboznámila žiakov i tento školský rok s
vývojom zbraní v období baroka. Praktické ukážky ukázali prácu šermiarov v
Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku.
Dňa 21.05.2009 sa už druhýkrát v tomto školskom roku uskutočnila
na našej škole
s mušketierskou skupinou
Bojník z Prievidze. Mušketierska skupina zážitkovou formou predstavila žiakom
stredoveké palné zbrane. Žiaci sa oboznámili s píšťalami, hákovnicami, kušami,
lukmi, mušketami, trombónmi. Raritou bola puška, z ktorej sa strieľalo z hlavne
a aj z pažby a tzv. kačica, ktorá vystrelila štyri výstrely naraz.
sa uskutočnila
9. 12. 2008 pre žiakov 5.-7. ročníka.
Témou vyučovacej hodiny bol Vývoj zbraní a zbroje obdobia stredoveku. Pomocou
vývoja jednotlivých zbraní sa žiakom demonštroval život rytierov na hrade počas
krížových výprav.
Žiaci vlastnými vedomosťami dopĺňali sprievodné slovo a v závere sa zúčastnili
stredovekej hry.
Takáto hodina sa všetkým veľmi páčila.