Základná škola, Ul. Dr. Janského č.2

Šk. rok 2019/2020

 

Na hodine dejepisu v siedmom ročníku sme opakovali a prehlbovali vedomosti z Veľkej Moravy. Úlohami sme rozvíjali životné zručnosti - spoluprácu, pravdivosť, najlepší osobný výkon, dôveryhodnosť. Žiaci sa tešili na prácu a boli zvedaví, čo ich čaká. Pracovali s tabletmi, notebookom, atlasmi, učebnicou a pod.

Z úloh spomeniem niektoré:

- každá skupina mala slovanský znak, ktorý museli určiť,

- zaznačenie slovanských hradísk do mapy Slovenska (internet)

- na mape Európy vyznačiť slovanské osídlenie v 5.-9. storočí a napísať, aké štáty sa tam nachádzajú v súčasnosti (boli prekvapení, že aj v Nemecku žijú Slovania – tú veľkosť slovanského osídlenia si na hodinách dejepisu neuvedomili),

- písali svoje mená v hlaholike,

- v bloku sme mali vloženú aj CLIL metódu - museli odpovedať na otázky, čo lovili, zbierali, pestovali a chovali Slovania v tomto období (to si najprv museli nájsť v anglickom jazyku)

Všetky práce budú ešte prezentovať a dáme ich na triednu nástenku.

V.Fridrichová 

 

Tento rok oslavujeme na našej škole 60. výročie jej založenia. Na hodinu dejepisu k nám prišla pani Krulišová, ktorá bola jednou z prvých žiačok našej školy. Veľmi ju potešilo, že naša trieda 5.C bola v tej triede, do ktorej chodila. Rozprávala nám rôzne zážitky zo školy. Spomínala, že keď prvýkrát prišli do triedy, tak zostali prekvapení, pretože v triede okrem umývadla nebolo nič - ani lavice, ani stoličky. Niekoľko dní museli sedieť na zemi, zošity mali na kolenách. Nebolo to príjemné, ale museli to vydržať. V tých časoch boli pionieri a učiteľov museli oslovovať súdružka učiteľka. Pozerali sme si rôzne  fotky - a našli sme aj fotku triedy pani Krulišovej. Beseda bola zaujímavá. 

 

 

VEU v VI.A na tému matematika v dejepise

Po rozlúštení zašifrovaných rokov a priradení historických udalostí sa šiestaci zahrali na tkáčov z mladšej doby kamennej pod vedením p. uč. Andokovej a Fridrichovej.

 

 

Šk. rok 2018/2019

V piatok, 14. júna, si žiaci 6.A a 7.A urobili výlet. Navštívili Carnuntum, Rímske mestečko na území dnešného Rakúska. Od sprievodcov, archeológov,  sa dozvedeli veľa o Rímskom živote: ako sa Rimania obliekali, stravovali, relaxovali a aký bol ich všedný deň. Nazreli  do Rímskych budov - do domu obchodníka s olivovým olejom, Rímskych kúpeľov, aj do veľkej jedálne s krásnymi nástennými maľbami. Dokonca si vyskúšali, ako sa sedelo na Rímskych záchodoch :). Milí sprievodcovia im porozprávali o Rímskych zvykoch, ktoré sa v tej dobre brali ako samozrejmosť. Aj napriek veľkej horúčave sa výlet všetkým páčil.

 

 

18.10.2018, žiaci deviateho ročníka navštívili Múzeum holokaustu v Seredi.

Keď sme vystúpili z autobusu, uvideli sme vysoký plot. Budovy za ním boli, síce moderné a zrekonštruované, ale keď sme vošli dnu, cítila som čudnú energiu poznačenú udalosťami, ktoré sa tu odohrali. Prehliadka bola rozdelená do dvoch častí. Najprv sme si pozreli prezentáciu  o živote Židov v Slovenskom štáte 1939. Tam sme sa dozvedeli o tom, ako postupne Židia prichádzali o svoje práva. Nesmeli chodiť do parkov, vlastniť rádio, auto a museli chodiť označení žltou hviezdou.  Neskôr ich transportovali do Auschwitzu a Sobiboru – kde po selekcii deti, starých ľudí a  tehotné ženy poslali do plynu. Silných ľudí zneužívali na ťažké práce.  V prezentácii sme videli ľudí, ktorým sa podarilo prežiť tieto hrôzy a vypočuli sme si ich spomienky. Nechcela by som prežiť to, čo prežili oni.

Potom nám sprievodca ukázal ostatné bloky. Vo vitrínach boli vystavené osobné veci uväznených.  Keď som videla malé detské topánky, prišlo mi veľmi ľúto týchto detí. Mohli sme si prečítať mená ľudí, ktorí tu žili. V ďalšom bloku boli upravené miestnosti, ktoré názorne ukázali ako žili a pracovali (šijacie dielne, ubytovacie priestory ...) Vonku sa nachádza železničný vagón, v ktorom prevážali ľudí natlačených vedľa seba aj niekoľko dní. V jednom rohu mali vedro, ktoré používali ako záchod. Mohli sme sa pozrieť dovnútra. Plná zvedavosti som vošla aj ja. Bolo tam malé zamrežované okienko, tma a cítila som sa stiesnene.  V poslednom bloku sme na fotografiách mohli vidieť ďalšie koncentračné tábory v Nemecku a v Poľsku. Dobré bolo aj to, že nám sprievodca najprv o tom niečo povedal a potom sme si mohli sami prezrieť exponáty.

Po tejto exkurzii sme mali viacerí zvláštny pocit. Veľmi sa teším, že žijem v tejto dobe, kedy všetci ľudia v mojej krajine majú rovnaké práva. Len dúfam, že sa to už nebude nikdy v budúcnosti opakovať.

 Za všetkých  deviatakov napísala Nina Šimovičová.

 

 

Šk. rok 2017/2018

9.11.2017 – 7.A  (Veľká Morava)

V tento deň sme spojili opäť niekoľko hodín do bloku, aby  sme si hravým a zaujímavým spôsobom  zopakovali a prehĺbili vedomosti z Veľkej Moravy.  Úlohami sme rozvíjali životné zručnosti  - spoluprácu,  pravdivosť, najlepší osobný výkon, , dôveryhodnosť.  Žiaci sa tešili na prácu a boli zvedaví, čo ich čaká. Pracovali s tabletmi, notebookom, atlasmi, slovníkmi a podobne.           

Z úloh spomeniem niektoré:                                 

- každá skupina mala slovanský znak, ktorý museli určiť ,  

- zaznačenie slovanských hradísk do mapy Slovenska (internet) - tu sme napríklad natrafili na problém, keď v jednej skupine začali vyznačovať stredoveké  hrady. Museli prácu opraviť.

- na mape Európy vyznačiť slovanské osídlenie v 5.-9. storočí a napísať, aké štáty sa tam nachádzajú v súčasnosti (boli prekvapení, že aj v Nemecku žijú Slovania – tú veľkosť slovanského osídlenia si na hodinách dejepisu neuvedomili),

- písali svoje mená v hlaholike, 

- v bloku sme mali vloženú aj CLIL metódu - museli odpovedať na otázky, čo lovili, zbierali, pestovali a chovali Slovania v tomto období (to si najprv museli nájsť a potom prezentovať v anglickom jazyku)

- vyrábali si z terakotovej hliny šperk z Veľkej Moravy.

Všetky práce prezentovali a dodnes zdobia našu triedu.

V reflexii uviedli, že sa im páčila táto forma práce. Vyjadrili sa, že by to mohlo byť častejšie a tešia sa na ďalšiu podobnú hodinu. V.Fridrichová               

 

 

Šk. rok 2016/2017

 

 

Šk. rok 2015/2016

 

V posledný májový deň sme sa vydali skúmať dávne tajomstvá hradu Modrý Kameň.  Podľa plánu sme navštívili najprv múzeum, kde nás zaujali hračky od najstarších čias a najvzdialenejších kútov sveta. Hlavne naše pani učiteľky tam videli hračky svojho detstva. Naša lektorka nás následne odviedla do lesíka blízko hradu. Aké by to boli stredoveké hry, keby sme nebojovali a neodhaľovali tajomstvo rytiera? A nebolo to veru jednoduché! Naša odvaha, jednotnosť a sila nás sprevádzali úlohami, ktoré mali  precvičiť telo a ducha. Jednoznačne najlepšie bolo „stretnutie so smrťou“ v podzemí hradu, kde sme si dokonale precvičili hlasivky. Po úspešnom zvládnutí úloh sme celé tajomstvo mŕtveho rytiera Juraja Modrokamenského odhalili v kaplnke, kde nás majiteľ hradu pasoval za rytierov a kňažné. Odmenou boli tvorivé dielne zamerané na bábkové divadlo. Niektorí tvorili bábky, iní cvičili svoje vlastné divadielko, ktoré v závere všetkým zahrali. Výborná nálada, duch bojovnosti a snaha dosiahnuť jeden cieľ – tak sa dá opísať táto skvelá dejepisná exkurzia. V.A, V.B

 

 

Dňa 14. októbra 2015 sme sa so žiakmi piateho a šiesteho ročníka zúčastnili mimoriadnej výstavy. Cestovali sme do Bratislavy, kde sme zažili chvíle slávy i konca významnej lode Titanic. Prejsť palubami všetkých tried, nazrieť do súkromných kajút, či zažiť posledné chvíle „nepotopiteľnej“ lode bol veľký zážitok. Zahľadeli sme sa na predmety pasažierov, ktoré sa uchovali, takisto stroje, čo nám ukazovali  aká silná a majestátna loď to bola. Zaujali nás aj interaktívne videá a prezentácie, vďaka ktorým sme sa dostali na palubu plnú farieb a hudby, ale aj do tajomných sivých hlbín ku vraku. Spoznali sme osudy jednotlivcov a ich rodín. Pri vstupe každý z nás dostal palubný lístok lodnej spoločnosti, kde boli informácie o pasažierovi, ktorý sa zúčastnil plavby Titanicu. V závere výstavy sme hľadali mená pasažierov a zisťovali, či osudnú noc prežili. My sme exkurziu našťastie prežili všetci. Zdraví a plní krásnych zážitkov sme sa vracali domov a dúfame, že onedlho sa opäť vyberieme na iné pekné miesta.

Šk. rok 2013/2014

V dňoch 5.-7.6. 2014 sa žiaci 9.A a 8.A triedy zúčastnili exkurzie. Tentoraz sme sa vybrali na východné Slovensko.  Cestou do Košíc sme spoznali zákutia Spišského hradu či štrbiny Važeckej jaskyne. Boli sme  ubytovaní v druhom  najväčšom meste Slovenska , v Košiciach. Zistili sme, že nielen Bratislava, ale aj  Košice majú bohatú históriu a krásne  kultúrne pamiatky. Bolo úžasné večer sledovať meniace sa farby spievajúcej fontány, či vnímať veľkolepost Dómu svätej Alžbety.

Tajomnú atmosferu sme zažili aj pri prehliadke exotických motýľov v Botanickej záhrade, kde niektorým žiakom pred očami vyleteli exotické motýle z kukly.    

Poobede sme boli preveriť našu fyzickú zdatnosť v lanovom parku Tarzania - veru niektorým z nás sa riadne rozbúchalo srdce a roztriasli nohy pri zdolávaní prekážok v štvormetrovej výške nad zemou - ale zvládli sme to.

Posledný deň sme navštívili hrad v Starej Ľubovni - kde sme okrem výborného výkladu mali aj vystúpenie sokoliarov. Boli sme prekvapení tým, že toto územie patrilo na istú dobu Poliakom a páčili sa nám repliky korunovačných klenotov poľských kráľov. Naše poznávanie sme zakončili splavom na pltiach  v Pieninách.

Po troch dňoch sme sa plní dojmov vracali šťastní domov.

Žiaci VI. A, VI. B a IX. C triedy sa v dňoch 22. 5. - 23. 5. 2014 zúčastnili dvojdňovej poznávacej exkurzie do Bratislavy - mesta s výbornou polohou a bohatou históriou a do krásneho barokového zámku Schlosshof. Zoznámili sme sa so životom dvorného panstva na zámku a nakoniec sme navštívili Rakúske mestečko Carnuntum, ktoré je jedinečným centrom pre tajomné cesty do sveta Rimanov a poskytuje vzrušujúce pohľady do sveta archeológie.

Šk. rok 2012/2013

Boli sme na návšteve u susedov
Nie, nebojte sa, nejdeme písať o tých našich najbližších – na ulici či na chodbe. My sme sa vybrali ďalej, ďalej, ďalej – do stovežatej rozprávkovej Prahy, hlavného mesta Českej republiky. Vo štvrtok ráno nás rodičia vytešených s ťažkým srdcom naložili na autobus, pani učiteľka skontrolovala pasy (doma sme kontrolovali 3x, či ich máme, aby nás nevyložila J ) a vyrazili sme. Prvou zastávkou bola priepasť Macocha a Punkevní jaskyňa. Od parkoviska nás k jaskyni mala zaviesť modrá turistická značka. A hádajte čo? Hneď na začiatku cesty sme ju stratili ... Ale zvládli sme to a vchod do jaskyne sme úspešne lokalizovali. Niektorí z nás boli v jaskyni po prvý raz. Prekvapil ich chlad, tma a vlhko, no aj prekrásne stalaktity, stalagnáty či stalagmity. Príroda im dala rôzne tvary a človek rôzne názvy – sediaci zajačik, veční milenci, ťava ..... To všetko sme mohli obdivovať nielen z chodníka, ale aj z loďky. Tá nás dopravila aj von z jaskyne. Pravdu povediac, svetlo na konci tunela nás ani nepotešilo, ešte by sme sa boli vozili, pretože sprievodca rozprával neskutočné historky. No naším hlavným cieľom bola Praha. Do hostela sme dorazili našťastie ešte pred odchodom recepčnej , ale bolo to tesnééé. Hlavné je, že sa nám to podarilo a nemuseli sme spať v autobuse (aj keď zážitok by to asi bol :) ).
Na druhý deň sme mali na pláne pešiu prehliadku mesta. Cestovná kancelária nám zabezpečila výbornú sprievodkyňu, ktorá pochopila, že mená panovníkov a letopočty si zapamätáme tak na 10 minút a zásobovala nás pikoškami a zaujímavosťami. Praha je jedným z mála miest, ktoré unikli veľkým poškodeniam počas druhej svetovej vojny. Stredoveké centrum je nezabudnuteľným labyrintom kamenných uličiek, starých námestí, tmavých pasáží a nespočetných kostolov. Na to všetko dohliada Pražský hrad. Dievčatá sa pokochali nielen krásou architektúry, ale aj pohľadom na výmenu stráži fešných vojakov.
Okrem typických pamiatok Prahy mali chlapci zariadenú exkurziu na letisku. A nie hocijakú – dostali sa do miest, kam sa bežný cestujúci nedostane. Videli hangáre komerčných leteckých spoločností aj priestor pre vládny špeciál, pristávanie a odlietanie lietadiel, ich navigáciu, tankovanie. Presvedčili sa, že prísne bezpečnostné opatrenia nie sú len v Amerike. Bezpečnostná služba musela vyzliecť až dvoch účastníkov exkurzie a nerobila rozdiel medzi učiteľmi a žiakmi (sme radi, že si pani učiteľku nenechali, ani sa nám nechcela priznať, čo to vlastne pašovala :) ).
Dievčatá sa zatiaľ dozvedeli čo to o tradičnej výrobe čokolády a že kakaový prášok do kvalitnej čokolády rozhodne nepatrí. Čerstvo vyrobené belgické pralinky sa len tak rozplývali na jazyku. Domov sme si odniesli vlastnoručne vyrobené čokoládové obrázky.
Kto nezažil Prahu v noci, ako keby tam ani nebol. Neuveríte, ale po Prahe sa stále premávajú strašidlá a duchovia. Ani my sme neverili, až kým nás nenaháňala biela pani, za nohu nechytil vodník a za rohom nečakal čert. To bola tá posledná kvapka, aby sme sa rýchlo rozlúčili s mníchom a zároveň sprievodcom z Múzea pražských povestí a strašidiel a ponáhľali sa čo najrýchlejšie do bezpečia hostela a tepla postele.
V Prahe sme využili všetky možnosti integrovanej pražskej dopravy – metro, autobus aj električku. Posledným dopravným prostriedkom bola vyhliadková loď po Vltave. Tú sme si nechali na posledný deň, keď nás už boleli nohy a pražské nábrežie Vltavy sme mohli obdivovať z kresiel lodnej reštaurácie s pohárom horúcej čokolády na stole. Domov sme sa vrátili unavení, vyčerpaní (teda pani učiteľky asi trochu viac ako my), ale budeme mať o čom rozprávať. Strávili sme tri dni plné udalostí a zážitkov. Veľké poďakovanie za zorganizovanie exkurzie patrí p. uč. Fridrichovej. Dúfame, že sme veľmi nehnevali a že nás vezme so sebou aj na budúce :).
                                                      Žiaci 6.A a 8.A z Jednotky


Tento rok si pripomenieme 1150. výročie príchodu Konštantína a Metoda na naše územie. Je to významný okamih v našich dejinách. Veď skutočnosť, že ich zásluhou v 9. storočí bola staroslovienčina jazykom, v ktorom sa mohla viesť liturgia, je fantastická. A práve o hlaholike sme sa rozprávali na prednáške pána Petra Imriša, ktorý k nám zavítal posledné marcové dni. Okrem toho, že nám v skratke povedal niečo o činnosti vierozvestcov na Veľkej Morave, žiakov naučil (sa snažil naučiť) písať hlaholikou. Aj najväčší skeptici po kurze vedeli nakoniec napísať svoje meno a priezvisko bez ťaháka. Zúčastnili sa ho žiaci piateho a deviateho ročníka a vybraní žiaci z prvého stupňa. Je len jasné, že kurzom to neskončí a hlaholiku budeme používať hlavne na hodinách dejepisu, aby sme ju nezabudli.

V tomto roku si aj na našej škole pripomíname 1150. výročie príchodu Konštantína a Metoda na naše územie. V rámci projektu Solúnski bratia robíme v triedach rôzne aktivity. 18. 4.2013 sme boli na dejepisnej exkurzii v Mikulčiciach, kde sa nachádzalo v čase Veľkej Moravy veľké slovanské osídlenie. Zúčastnili sme sa aj hry "O Mojmírov poklad". V areáli sme museli plniť rôzne úlohy a správne vyplniť pracovný list a to slovo správne je na mieste, lebo ak sme napísali nesprávnu odpoveď, pracovníčky múzea nás poslali naspäť a nemohli sme ísť na ďalšie stanovište. Merali nám totiž aj čas .Najlepšie skončili chlapci zo 7.A, ktorí o dve minúty predbehli svoje spolužiačky. Naučili sme sa veľa. Počasie nám vyšlo fantasticky, boli sme v areáli sami, takže po súťaži sme si ho ešte raz prešli samostatne, lebo sú tam veľmi zaujímavé exponáty. Odchádzali sme stadiaľ unavení, spokojní a plní dojmov. Tento projekt sa uskutočnil vďaka programu Školy pre budúcnosť Nadácie Orange.

Šk. rok 2011/2012